Inatagram je dnes hádam najpoužívanejšia sociálna sieť (neviem ako vy, ale u mňa je facebook už minulosť). Rýchly svet si vyžaduje rýchle, najlepšie vizuálne vnemi a aj preto má podľa mňa instagram taký úspech. 

Photo: Tomáš Figura (@tom_loft)Pants: ihlow.sk

Rodíme sa s ňou. Žijeme s ňou až kým ju z nás nevytlčú. Kým nám nevtlačia do hláv, že je zlá a nebezpečná. Spontánnosť je nám prirodzená rovnako ako napríklad radosť.

Photo: Tom Loft (Tomáš Figura)
Earrings: ihlow

Ako dvadsiatnička som si samú seba ani nevedela predstaviť s tridsiatkou na krku. Ženy nad 30 boli pre mňa už tety. Predstavovala som si ich ako ženy v domácnosti, ktoré behajú okolo detí a manžela. Varia, perú, žehlia, večer si sadnú k telke a putia správy a po filme idú spať.

Potom ale prišla moja tridsiatka a ja som sa stále cítila na 18násť. Nemala som pocit, že by sa toho veľa zmenilo. Áno mala som dieťa, mala som muža, ale sama v sebe som bola stále tá istá osoba. Žiadne čísla, žiaden vek, iba ja, stále taká istá.

 

Photo, styling: Petra Butková (me)Models: Mimi and Matúš Butko (my sons)Black pants and Star Wars socks: H&MBlue Pants and tee: PepcoOthers: Textil House Secondhand

Posledná séria fotiek z môjho prvého photoshootu pre ihlow má trošku farmársky nádych :D
Je to preto lebo v ihlow máme radi, (tede ja mám rada) nielen tradície ale aj prírodu. A tiež na ňu pri pretváraní starých vecí na nové neustále myslím. Dôvod prečo som začala veci šiť ručne bol aj ten (okrem iných), že mi to prišlo ako najšetrnejší spôsob práve voči prírode.

Aj tieto šaty, tak ako tie z predchádzajúcich fotiek, majú svoj príbeh. Jedny sú zo zvyšnej látky na záclony, jedny z prepálenej deky.

Photo: Martin Tomečko

Dresses: ihlow

Stling, Muah: Petra Butková

Models: Martina, Gabika, Petra

Úplné prvé kúsky od ihlow, šité a vyšívané iba ihlou a niťou. Sukňa zo starej plachty, či šaty z nenosených jeansov. To je presne to čo robím a čo ma baví. Bojujem proti odpadu a jeho vytváraniu a nepoznám lepší a zábavnejší spôsob ako vytváraním niečoho nového. 

Na toto fotenie som sa tešila veľmi dlho. Aj preto, že sa fotili moje veci (rozumej mnou ušité šaty). A ešte viac sa teším z fotiek, a na to, kedy vám ich ukážem. Začnem pár fotkami z backstageu.

SK: Už som vám toho o tejto prehliadke narozprával dosť (pozri predchádzajúce články), ale ešte jednu vec som vám neukázala.

SK: Tiež ste si niekedy chceli vyraziť do mesta len tak v pyžame a papučiach? Ja som po tom vždy túžila.

SK: Tak to vyzerá, že môj prvorodený predsa len bude trochu po mne. Inak hanblivý chlapec má v sebe skrytú istú dávku exhibicionizmu a ja sa vlastne teším, pretože keď sa prejaví, stojí to za to :) A okrem toho ma teší aj jeho krásne hravé kreatívne myslenie :)

 

SK: Je pravda, že tieto tenisky nám vydržali pekne dlho (veď ich už jeden môj drobec vynosil a teraz ich doráža ten menší :) a zažili už kadečo, ale je tiež pravda, že to boli (aj sú) asi tie najlepšie, ktoré sme mali. A preto som si povedala, že ich ešte neodpíšem a trošku ich skúsim zachrániť. Či sa mi to podarilo posúďte sami! 

Ako ste na tom vy s prerábaním, opravovaním a zachraňovaním?

SK: Nemôžem si pomôcť, ale vyhľadávam veci, ktoré sú niečím zvláštne (možno preto, že aj ja sama som divná). Musia mať dušu a možno aj príbeh. Aj keby to bol príbeh len vymyslený mnou, tak ako tento:

 Aj tento rok sa konal v Bratislave Fashion Revolution Day ako pripomienka nešťastia v Bangladéši, kde pri páde továrne zahynulo cez 1000 ľudí. Ľudia sú ešte stále v textilných fabrikách vykorisťovaní, zneužívaní, pracujú v katastrofálnych a životu ohrozujúcich podmienkach. A prečo?
Aby sa veľké odevné spoločnosti poriadne nabalili a aby sme si my (konečný spotrebiteľ) mohli kúpiť lacné a nekvalitné oblečenie, ktoré po pár opraniach spokojne vyhodíme do smetí.

Ako viete je Deň Zeme a pre mnohých je to aj deň, kedy sa viac hovorí o ochrane prírody a o ekológii. A hovorím o nej aj ja, teda viac ako inokedy. Pretože o nej hovorím deťom (ako súčasť mojej práce vediem prednášky o zero waste deťom, ktoré k nám prídu zo škôl).

Rozprávam im o tom ako si ničíme svoje prostredie, ako si tým ,,podrezávame konár,, pod sebou a čo všetko sa dá robiť aby to tak nebolo. 

SK: Pôvodne som chcela napísať článok - niečo ako Vianočná katastrofa. Potom som sa ale zamyslela a spočítala som si pre a proti týchto Vianoc a zistila som, že to vlastne úplná katastrofa nebola. Vlastne to bolo celkom pol na pol. Vinočne katastrofy striedali Vianočne zázraky!

These pictures are already older, I looking forward because this was the first oficial photo shoot with my Mimi.

In high school called me pink girl. That's because I wear pink, painted pink and I lived on pink. Until I overeat the pink and now its strategic avoided.