Rok prešiel a máme tu ďalšie Fashion Revolution. Myslím, že už nemusím vysvetľovať o čo tu ide. Spomínala som to už vo viacerých článkoch (napríklad tu , tu alebo tu). 

Vždy v tomto období sa komali nejaké prednášky spojené s tématikou a fungovaním módneho priemyslu. Alebo prehliadky študentov, recyklovanej či udržateľnej módy. Vždy zároveň s týmito podujatiami prebiehala aj online akcia, kde sa ľudia pýtajú výrobcov a značiek: "Kto vyrobil moje oblečenie?".

photo: Tom Loft / stylilng, text: me

Photo: Tomáš Figura (@tom_loft)Pants: ihlow.sk

Rodíme sa s ňou. Žijeme s ňou až kým ju z nás nevytlčú. Kým nám nevtlačia do hláv, že je zlá a nebezpečná. Spontánnosť je nám prirodzená rovnako ako napríklad radosť.

Na akcii Fashion Revolution v Bratislave som si vypočula (okrem iného dôležitého) jednu vec, ktorá mi utkvela v hlave o čosi viac ako ostatné. Nie preto, že by bola dôležitejšia, ani preto, že by bola zaujímavejšia. Skôr to bolo tým, že sa o tom tak často nehovorí. A možno aj tým, že už predtým som nad tým sama premýšľala.

Kto je bez viny nech hodí kameňom!
Nie nebojte sa, nejdem rozoberať žiadne náboženské téma, ale že sme všetci hriešnici, aj keby sme boli bez viery, to tvrdiť chcem.

Poznáte to, večná debata značky vs. neznačky. Na úvod musím povedať, že nieje značka ako značka. Sú značky, ktoré síce nemajú celosvetové meno, ale kvalitou a precíznou prácou sa vyrovnajú svetovým značkám, ak ich nepredčia. Rozhodne by som rada spomenula, že na Slovensku a v Čechách kvalitných značiek máme dosť.
Potom sú tu fejky a tie už dúfam naozaj nikto nekupuje, teda aspoň nie úmyselne.

Na tieto akcie chodím už dá sa povedať pravidelne. Je zaujímavé, že po rokoch ma to stále neprestáva chytať za srdce a aj napriek tomu, že už toho viem veľa, stále sa dozvedám nové a nové veci.

Začalo to pádom budovy a nešťastnou smrťou mnohých ľudí, ktorým sa dalo pomôcť, keby neboli iný ľudia chamtivý.

SK: Neviem, či ste si všimli na instagrame, ale chystáme sa pomaly na sesternicinu svadbu. Doteraz som zháňala šaty a teraz zasa zháňam topánky a nejakú kabelku.

Ako človek neustále hľadám nové a nové možnosti a spôsoby, ako byť trošku iná. Vždy som okrem vlastnej výroby oblečenia hľadala aj iné alternatívy obchodov, v ktorých by som našla niečo zaujímavé na seba. 

Veľa zaujímavého, cenovo dostupného a ešte aj ekologického (keďže sa použité šatstvo znovu použije) nájdete v second-handoch. Sú to moje obľúbené obchody (najviac vecí mám z Textil House Secondhand), už aj preto, že človek nikdy nevie, čo tam vlastne nájde. Nikdy nemám takú radosť z nového kúsku, ako keď nájdem nejaký malý poklad (napríklad naozaj starý kúsok známej značky) v "sekáči". Lyžiarsku bundu, ktorú mám na fotkách som si v sekáči kúpila tak zhruba pred 20-timi rokmi (nie nepreháňam). Nosila som ju veľa, nosila som ju v mojom punkovom období, aj v období, kedy som chodila na technopárty (hrúza) a nosím ju dodnes. Je teplá, pohodlná a hlavne mám pocit, že je nesmrteľná. Pokúšalo sa ju odo mňa kúpiť asi 10 ľudí (ani teraz nepreháňam) a ponúkalo mi za ňu oveľa viac peňazí, ako som za bundu dala (vtedy to bolo 50 korún). Nedala som ju a neľutujem to.

Zo sekáču mám aj tieto zvonové nohavice s vysokým pásom a zaujímavým zapínaním od Dieslu a tiež Coca-Cola tričko. 

Sekáče už sa dnes stali populárnejšími a rozšírenejšími, ale ja som stále neprestala hľadať netradičné spôsoby, kde sa obliekať. Mala som obdobie kedy mojim obľúbeným doplnkovým obchodom bolo železiarstvo (áno, hlavne reťaze na psíkov, ktoré nosím dodnes). Dodnes si veľmi dobre pamätám zo školy mániu mojich spolužiakov, kedy úplne naj top boli oranžové cestárske nohavice. Túto dobu asi veľa z Vás nezažilo, ale verte mi, nosilo sa to. My sme zasa v partii nosili (keďže na Martensky sme nemali) robotnícke topánky (vyfasované v maminej alebo otcovej práci). A tak mi asi v podvedomí zostal zapísaný fakt, že medzi pracovnými vecami sa dajú nájsť aj zaujímavé vychytávky. A nemýlila som sa. Po pár rokoch, som zablúdila zasa medzi tieto pracovné veci a zaujala ma (pravdepodobne kuchárska) farebná balónová čiapka. 

Červenú, ktorú mám na fotkách, mám už hrozne dlho. Myslím, že tak od mojich 16-tich. Ale veľmi mi pripomenula práve tieto čiapky. A v internetovom obchode s pracovným oblečením Engelbert Strauss ich majú v krásnych farbách. Bordová s tenkými pásikmi alebo zelená zo širšími sú moje favoritky :) Ponúkajú veľa kvalitných pracovných vecí pre rôzne profesie, takže je pravdepodobné, že ešte niečo zaujímavé u nich objavím. Značky ako Engelbert Strauss sú vysoko funkčné, ale vedia byť aj efektné a ak sa pohráte s fantáziou, môžete vykúzliť z takýchto vecí naozaj zaujímavý a netradičný outfit.

PS: Fotky fotil môj 8 ročný syn Miško a bol pri tom neuveriteľne zlatý a milý. Takže toto nebudú prvé fotky, ktoré od neho uvidíte. Myslím, že na to, že fotil outfit (a človeka vôbec) prvý krát sa mu to celkom vydarilo, čo poviete?

source: Pinterest

Valentín, romantika. Nie každý sa v tomto sviatku vyžíva, ale jedno máme jeho priaznivci aj odporci spoločné - lásku. Každý ju v živote potrebuje. A keby aj niekto tvrdil opak, ja mu neuverím.

Láska je predsa túžba zdielať svoj život (nielen na sociálkach), je to to, čo nás z polovičných robí celok. A úplne najkrajšie na láske sú jej začiatky. Jej pomalé nenápadné zrodenie, ako keď slnko vychádza na oblohu a chystá sa rozžiariť svet.

 

Photo, styling: Petra Butková (me)Models: Mimi and Matúš Butko (my sons)Black pants and Star Wars socks: H&MBlue Pants and tee: PepcoOthers: Textil House Secondhand

Viem, že netreba nikomu písať dôvody na to, prečo má mať rád vlastnú mamu. A tiež viem, že sa možno nájdu aj taký, ktorý nemali to šťastie, a ich mama nemohla alebo nechcela stáť pri nich. Ale aj tak Vám napíšem tých 5 mojich dôvodov, už len preto aby som povedala, čo som povedať chcela.

Rok 2017 je za nami. Nebudem nejak sumarizovať ani rekapitulovať aký bol a čo všetko sa počas neho v mojom živote zmenilo. Aj tak to nikoho veľmi nezaujíma. (ale ak by predsa, niečo som dala do instastorys). 

Ešte mi pozostávalo veľa nedokončených vecí z minulého roku a už mám hlavu plnú nových plánov (ako vždy na začiatku roka). Je to už asi podvedomé, že s novým začiatkom roka sa rodia aj nové nápady. Ale to je nakoniec len dobre. A s nápadmi prichádzajú aj nové rozhodnutia. Práve s nimi sa chcem s Vami podeliť. Možno aj Vy sa v niektorých nájdete.

SK: Vianoce sa blížia a ma stále častejšie prepadá nostalgická nálada. Ale tento krát to neboli vianočné ozdoby ani svetielka vo výkladoch, čo ma prinútili cítiť sa nostalgicky.

Posledný deň Fashion Live 2017 mal byť vrchol. Bohužiaľ nie pre mňa. Niežeby nebolo na čo pozerať, ale môjho času bolo tak neskutočne málo, akoby som tam ani nebola :(

Druhému dňu, podľa mňa kraľoval "knihomol" Barbory Kubi. Aj keď je pravda, že ja som toho veľa nestihla (ako som už písala v predošlom článku), Táto prehliadka stála za tú cestu do BA.

Príbeh jednej izby v hoteli skrytom od ľudí.
Ďaleko cesta k nemu, ďalej cesta z neho.
Steny z papiera odkrývajú tajomstvá.
Ukazujú ľudské slabosti.
V oknách svietia ľudské neresti.

Na začiatok musím prehlásiť, že tento ročník som zďaleka nestihla všetko čo som chcela.
Veľa prehliadok, na ktoré sa tešila mi ušlo. Ale tak to už chodí, keď máš dve deti, ktoré sa sami nepostrážia. Občas sa skrátka ideálne stráženie nenájde. Ale aj tak som čo to stihla. A že sa bolo na čo pozerať.