Inatagram je dnes hádam najpoužívanejšia sociálna sieť (neviem ako vy, ale u mňa je facebook už minulosť). Rýchly svet si vyžaduje rýchle, najlepšie vizuálne vnemi a aj preto má podľa mňa instagram taký úspech. 

photo: Tom Loft / stylilng, text: me

Photo: Tomáš Figura (@tom_loft)Pants: ihlow.sk

Rodíme sa s ňou. Žijeme s ňou až kým ju z nás nevytlčú. Kým nám nevtlačia do hláv, že je zlá a nebezpečná. Spontánnosť je nám prirodzená rovnako ako napríklad radosť.

Photo: Tom Loft (Tomáš Figura)
Earrings: ihlow

Ako dvadsiatnička som si samú seba ani nevedela predstaviť s tridsiatkou na krku. Ženy nad 30 boli pre mňa už tety. Predstavovala som si ich ako ženy v domácnosti, ktoré behajú okolo detí a manžela. Varia, perú, žehlia, večer si sadnú k telke a putia správy a po filme idú spať.

Potom ale prišla moja tridsiatka a ja som sa stále cítila na 18násť. Nemala som pocit, že by sa toho veľa zmenilo. Áno mala som dieťa, mala som muža, ale sama v sebe som bola stále tá istá osoba. Žiadne čísla, žiaden vek, iba ja, stále taká istá.

Na akcii Fashion Revolution v Bratislave som si vypočula (okrem iného dôležitého) jednu vec, ktorá mi utkvela v hlave o čosi viac ako ostatné. Nie preto, že by bola dôležitejšia, ani preto, že by bola zaujímavejšia. Skôr to bolo tým, že sa o tom tak často nehovorí. A možno aj tým, že už predtým som nad tým sama premýšľala.

Kto je bez viny nech hodí kameňom!
Nie nebojte sa, nejdem rozoberať žiadne náboženské téma, ale že sme všetci hriešnici, aj keby sme boli bez viery, to tvrdiť chcem.

Ako človek neustále hľadám nové a nové možnosti a spôsoby, ako byť trošku iná. Vždy som okrem vlastnej výroby oblečenia hľadala aj iné alternatívy obchodov, v ktorých by som našla niečo zaujímavé na seba. 

Veľa zaujímavého, cenovo dostupného a ešte aj ekologického (keďže sa použité šatstvo znovu použije) nájdete v second-handoch. Sú to moje obľúbené obchody (najviac vecí mám z Textil House Secondhand), už aj preto, že človek nikdy nevie, čo tam vlastne nájde. Nikdy nemám takú radosť z nového kúsku, ako keď nájdem nejaký malý poklad (napríklad naozaj starý kúsok známej značky) v "sekáči". Lyžiarsku bundu, ktorú mám na fotkách som si v sekáči kúpila tak zhruba pred 20-timi rokmi (nie nepreháňam). Nosila som ju veľa, nosila som ju v mojom punkovom období, aj v období, kedy som chodila na technopárty (hrúza) a nosím ju dodnes. Je teplá, pohodlná a hlavne mám pocit, že je nesmrteľná. Pokúšalo sa ju odo mňa kúpiť asi 10 ľudí (ani teraz nepreháňam) a ponúkalo mi za ňu oveľa viac peňazí, ako som za bundu dala (vtedy to bolo 50 korún). Nedala som ju a neľutujem to.

Zo sekáču mám aj tieto zvonové nohavice s vysokým pásom a zaujímavým zapínaním od Dieslu a tiež Coca-Cola tričko. 

Sekáče už sa dnes stali populárnejšími a rozšírenejšími, ale ja som stále neprestala hľadať netradičné spôsoby, kde sa obliekať. Mala som obdobie kedy mojim obľúbeným doplnkovým obchodom bolo železiarstvo (áno, hlavne reťaze na psíkov, ktoré nosím dodnes). Dodnes si veľmi dobre pamätám zo školy mániu mojich spolužiakov, kedy úplne naj top boli oranžové cestárske nohavice. Túto dobu asi veľa z Vás nezažilo, ale verte mi, nosilo sa to. My sme zasa v partii nosili (keďže na Martensky sme nemali) robotnícke topánky (vyfasované v maminej alebo otcovej práci). A tak mi asi v podvedomí zostal zapísaný fakt, že medzi pracovnými vecami sa dajú nájsť aj zaujímavé vychytávky. A nemýlila som sa. Po pár rokoch, som zablúdila zasa medzi tieto pracovné veci a zaujala ma (pravdepodobne kuchárska) farebná balónová čiapka. 

Červenú, ktorú mám na fotkách, mám už hrozne dlho. Myslím, že tak od mojich 16-tich. Ale veľmi mi pripomenula práve tieto čiapky. A v internetovom obchode s pracovným oblečením Engelbert Strauss ich majú v krásnych farbách. Bordová s tenkými pásikmi alebo zelená zo širšími sú moje favoritky :) Ponúkajú veľa kvalitných pracovných vecí pre rôzne profesie, takže je pravdepodobné, že ešte niečo zaujímavé u nich objavím. Značky ako Engelbert Strauss sú vysoko funkčné, ale vedia byť aj efektné a ak sa pohráte s fantáziou, môžete vykúzliť z takýchto vecí naozaj zaujímavý a netradičný outfit.

PS: Fotky fotil môj 8 ročný syn Miško a bol pri tom neuveriteľne zlatý a milý. Takže toto nebudú prvé fotky, ktoré od neho uvidíte. Myslím, že na to, že fotil outfit (a človeka vôbec) prvý krát sa mu to celkom vydarilo, čo poviete?

 

Photo, styling: Petra Butková (me)Models: Mimi and Matúš Butko (my sons)Black pants and Star Wars socks: H&MBlue Pants and tee: PepcoOthers: Textil House Secondhand

Viem, že netreba nikomu písať dôvody na to, prečo má mať rád vlastnú mamu. A tiež viem, že sa možno nájdu aj taký, ktorý nemali to šťastie, a ich mama nemohla alebo nechcela stáť pri nich. Ale aj tak Vám napíšem tých 5 mojich dôvodov, už len preto aby som povedala, čo som povedať chcela.

Rok 2017 je za nami. Nebudem nejak sumarizovať ani rekapitulovať aký bol a čo všetko sa počas neho v mojom živote zmenilo. Aj tak to nikoho veľmi nezaujíma. (ale ak by predsa, niečo som dala do instastorys). 

Ešte mi pozostávalo veľa nedokončených vecí z minulého roku a už mám hlavu plnú nových plánov (ako vždy na začiatku roka). Je to už asi podvedomé, že s novým začiatkom roka sa rodia aj nové nápady. Ale to je nakoniec len dobre. A s nápadmi prichádzajú aj nové rozhodnutia. Práve s nimi sa chcem s Vami podeliť. Možno aj Vy sa v niektorých nájdete.

Deti majú radi balóny. Majú radosť z jedného balóna. A čo potom z celého zväzku?

Photo: Martin Tomečko Photography

Stylling: me

Dress: Fashion Mia

Shoes: La Maria

Bloluse, handbag: Textil House Secondhand

 Ak ma poznáte, tak ma skôr poznáte ako trošku bláznivú, trošku deckú a trošku punkovú. Ale ak ma poznáte, viete, že občas mám chuť byť dáma. (no veď mám na to už vek :D) A šaty ako tieto kvetinové si vyslovene pýtajú urobiť zo mňa dámu. 

Posledná séria fotiek z môjho prvého photoshootu pre ihlow má trošku farmársky nádych :D
Je to preto lebo v ihlow máme radi, (tede ja mám rada) nielen tradície ale aj prírodu. A tiež na ňu pri pretváraní starých vecí na nové neustále myslím. Dôvod prečo som začala veci šiť ručne bol aj ten (okrem iných), že mi to prišlo ako najšetrnejší spôsob práve voči prírode.

Aj tieto šaty, tak ako tie z predchádzajúcich fotiek, majú svoj príbeh. Jedny sú zo zvyšnej látky na záclony, jedny z prepálenej deky.

Photo: Martin Tomečko

Dresses: ihlow

Stling, Muah: Petra Butková

Models: Martina, Gabika, Petra

Úplné prvé kúsky od ihlow, šité a vyšívané iba ihlou a niťou. Sukňa zo starej plachty, či šaty z nenosených jeansov. To je presne to čo robím a čo ma baví. Bojujem proti odpadu a jeho vytváraniu a nepoznám lepší a zábavnejší spôsob ako vytváraním niečoho nového. 

Na toto fotenie som sa tešila veľmi dlho. Aj preto, že sa fotili moje veci (rozumej mnou ušité šaty). A ešte viac sa teším z fotiek, a na to, kedy vám ich ukážem. Začnem pár fotkami z backstageu.

Opíja zmysli, 

prichádza potichu,

šteklí na uchu.

SK: Na jar sme sa presťahovali do Trnavy. Nebola to pre mňa cesta do neznáma, pretože v Trnave som ako doma (teraz už nie ako). Býva tu moja babka aj mama. Akurát zvyknúť si na nový byt bolo trochu ťažšie. Zmena z veľkého domu do malého bytíku je dosť citeľná. Ale človek je prispôsobivý tvor a tak som si zvykla aj ja.

SK: Ani neviem ako sa to stalo, ale posledné týždne mám nezvyčajne nabitý program. V práci sme organizovali prvú prehliadku mojej (akože) značky ihlow, ktorú sa mi, dúfam, časom podarí nejak rozbehnúť. Aj o tej vám niečo napíšem, ale neskôr. Najskôr by som vám chcela napísať o spolupráci so secondhandom Textil House.