Nájsť svoju cestu

photo: Tom Loft / stylilng, text: me

Byť sám sebou by malo byť také jednoduché, a pritom je to jedna z najťažších vecí, ktoré poznám. A nielen preto, že nám niekto neustále diktuje čím a kým by sme mali byť, ale aj preto, že v tomto chaotickom svete často ani sami nevieme kým vlastne sme.
Hľadanie samého seba a svojej cesty sa preto stáva samotným cieľom. A mnohým z nás sa to nikdy nepodarí. Ako teda nájsť samého seba?

V prvom rade je treba ÚPRIMNOSŤ. Áno úprimnosť. Často máme pocit, aký sme otvorený a úprimný, ale to čo nevieme, je byť úprimný sami k sebe.
Klameme sa dennodenne. Klameme sa, že nemáme radi náš krivý nos, že by sme chceli schudnúť, alebo že to zvládneme aj bez chlapa. Klamstvá, klamstvá a klamstvá. Jednoducho je v nás zakorenené presviedčať sami seba o niečom čo od nás vyžaduje okolie, aj keď my sami o to vlastne nestojíme. Je ťažké priznať si, že sa sami sebe páčime (nie nemyslela som, priznať si, že sme škaredé, pretože toto je práve klamstvo, ktorým sa kŕmime najčastejšie hlavne my ženy), lebo veď nie sme namyslené nie? A pritom byť spokojný sám so sebou s namyslenosťou nemá nič spoločné.


Spoznať sa chce veľa TRPEZLIVOSTi a tiež to chce pochopiť, že človek sa mení. Nestojí na mieste a nečaká na smrť. Žije, dýcha, vníma, cíti a teda je ovplyvnený všetkým čo sa okolo neho deje. Ak chceme zistiť kým naozaj sme musíme pochopiť, že tým kým sme boli včera už nemusíme byť dnes. Ako teda nájsť svoje ja? Znova sa pýtam, a to je dobre, pretože hľadať sa musíme stále. 

"Iba vtedy, keď sa každé ráno spýtam seba kým vlastne som, iba vtedy dostanem odpoveď."

Každý pád nás najskôr zlomí, ale potom zosilní, každé sklamanie nás raní, ale potom prinesie poznanie. Všetko čo sme zažili, každý smiech, každá slza nás tvaruje ako rieka tvaruje zem po ktorej tečie.


Jedna vec je zistiť kto vlastne sme a druhá aká je naša cesta. Kadiaľ sa náš život má uberať? Čo od života očakávame? Ako sa dostaneme na miesta kam chceme prísť?
Ak si chceme na tieto otázky odpovedať, musíme si ich najskôr položiť. Pýtajte sa sami seba kam sa chcete v živote naozaj dostať, čo chcete a teraz a na čo chcete raz v živote spomínať. 

"Položiť si otázky je základom k nájdeniu odpovedí."


Ako ale začať s hľadaním?
Pozerať sa dopredu je vždy dobrý nápad ako vedieť kam ísť. Lebo naša cesta nikdy nevedie späť (aj keď by sme niekedy chceli). Je to ako jazda autom (občas aj motorkou), ak nedávaš pozor a nepozeráš sa vpred, nevieš čo je na ceste pred tebou, tak je príliš ľahké nabúrať či minimálne zísť z cesty po ktorej si chcel/a ísť.
Je zbytočné obzerať sa, ale je dobré pamätať si čo sme pokazili. Nezabúdať, ale zbytočne sa k nezdarom nevracať. Veď je jedno kým sme boli včera, ak dnes sme niekto iný. 

"Minulosť nám slúži na to aby sme sa z nej poučili, nie nato aby sme sa k nej vracali."

Preto je fajn mať nastavený kurz na určitý smer, aby nás náš vnútorný kompas viedol rovno k cieľu. Nie každý však ten cieľ pozná. Ľahko sa hovorí, choď si za svojim, neschádzaj z cesty, ale ak nevieš kam ťa to ťahá, kam ťa osud vedie, nemáš sa čoho držať.


Ale aj takýto ľudia predsa majú svoju cestu. Sú ľudia, pre ktorých samotná cesta je cieľ. A sú ľudia, ktorý sa nechávajú viesť životom. Nechajú sa odviať vetrom do neznáma a čakajú čo im tento svet prinesie. Takáto cesta je dobrodružná, a plná nástrah, nieje pre niekoho, kto má strach, kto nedokáže čeliť zlu. Pretože, či už to chceme alebo nie, tento svet je plný zla. A preto je isté, že pri takejto ceste sa človeku dostane viac zla než by jeden čakal. Ale zasa na druhej strane, ako dobrodruh čo sa vybral ryžovať zlato niekde na divokú rieku, môže byť za svoje strasti odmenení práve tým zrnko zlata. Niekto si povie, že toľko rizika za to zrnko nestojí, no pre iného to je možno práve to čo dáva jeho životu zmysel a bez neho by nič iné nestálo za to.


Každý sme iný, každý vnímame svoj život inak, každý máme svoje priority, a aj spôsoby ako nájsť sám seba ako žiť svoj život. Návod ako to urobiť som nenašla, ani Vám nepoviem ako si svoju cestu uľahčiť. Na čo som ale prišla je, že neodsudzujme ľudí za to aký život si zvolili, za ich rozhodnutia a už vôbec nie za to aký sú. Niekto sa narodí a má v tom jasno, kráča si rovnou cestou (alebo sa vezie autom) rovno k cieľu a niekto ten cieľ jednoducho nepozná pokým tam nedôjde. Dostali sme možnosť voľby (a aj keď je nám niekedy odopretý) ale s ňou aj právo sa mýliť. A preto nesúďte, lebo ani vy sami neviete, či rozhodnutia, ktoré práve robíte sú správne.

"Vydať sa cestou neznámou je ako vykročiť do prázdna, chce to viac odvahy a námahy ako postavať kamennú cestu holými rukami. Či už sa ale rozhodneš akokoľvek, každý sa dočká za svoju námahu odmeny."







0 komentárov: