Ako sa prekonať a začať cvičiť

Som žena, mám 35rokov a dve deti. A cvičenie mi zmenilo život.

Nikdy som necvičila (ak nerátam tanec v detstve), lebo som si myslela, že to nepotrebujem. Áno, som od prírody štíhla. Nuž, ale vek a zemskú príťažlivosť nezastavíš, a čas sa prejaví na každom. Proti nemu mi ani genetika nepomôže (možno tošíčku). A tak som si v mojich 34 rokoch povedala, že by som s tým mala niečo spraviť.

Reakcie okolia, keď som spomenula, že by som rada začala cvičiť sa dali čakať. "Cvičiť? A čo ti šibe, však si chudá. To čo sa chceš stratiť." a podobne. Darmo som sa im snažila vysvetliť, že so svojou váhou nemám najmenší problém. Že by som chcela spevniť svaly, zlepšiť kondičku a možno aj trošku pribrať. Cvičenie predsa nieje len o chudnutí, ale aj o zdraví. A to bolo presne to, čo som chcela na svojom životnom štýle zmeniť.

Darmo, ale niektorím ľuďom to nevysvetlíš. 

Toto a ešte nedostatok času (aj peňazí, čo si budeme hovoriť, fitko niečo stojí) ma odrádzali od cvičenia. A potom, nikdy ma to nelákalo a nevedela som si predstaviť, že by ma to bavilo. Vždy ma však bavil tanec. No a tanec je tiež svojím spôsobom cvičenie. Vedela som, že chcem so sebou niečo robiť a tak som sa rozhodla nepočúvať nikoho a jednoducho začať.

Začať je vždy ťažké, ale ak si nájdeš správnu cestu, ani nezbadáš a budeš v polovici. A ja som si našla svoju cestu cez hudbu a tanec. Pamätám si ako som sa prvý krát postavila v obývačke na koberec, pripravená, že skrátka idem cvičiť. Deti boli v škole a škôlke, takže som mala kľud a súkromie. Pustila som si rádio, kde hrali moje obľúbené pesničky a začala cvičiť. Rozcvička ako na základe, tak aby som si pretiahla čo najviac svalov. A potom už to šlo samé. Nechala som sa viesť hudbou. Chvíľami som tancovala, chvíľami skákala, išlo o to sa skrátka hýbať. A ja som sa hýbala.

A na druhý deň znovu, spomenula som si na pár základných cvikov (drepy na zadok, kľuky na ramená, beh na mieste). Spomenula som si aj na posilňovacie cvičenia z tanečnej (točiť s rozpaženými rukami stáť na jednej nohe s druhou zdvihnutou a pokrčenou v kolene a pod.). Tieto som postupne prepašovávala do toho môjho tancovanie a skákania. Možno to nemalo nejaký veľký efekt, ale minimálne ma to tešilo a mala som pocit, že niečo robím. Tiež som si zvykla, vyhradila si čas a teda počítala s tým, že budem "cvičiť". 

To ozajstné cvičenie prišlo až potom ako som si začala pozerať videá na YouTube. Prišla som na nové cviky a videla tie krásne vyšportované baby. Skúsila som cvičiť podľa nich, ale po prvých cvikoch som fučala ako parná lokomotíva. Skúšala som teda iné workouty, a čoskoro zistila, že niektoré sú ľahšie a niektoré ťažšie. Vybrala som si také  ktoré mi vyhovovali. Jeden deň som si dala cardio, iný abs workout. Podľa toho na čo som sa cítila. Nakoniec mi z môjho "tancocvičenia" zostala len tá rozcvička. Časom som sa dokonca vrátila k tým ťažším workout a zistila, že ak to človek nevzdá, za nejaký čas ich zvládne. 

Nemám rada videá kde veľa kecajú a ja musím čakať na ďalší cvik, alebo nebodaj kde cvičia len za zvuku ich komentovanie a fučania. Hudba mi bola od začiatku dobrou motiváciou a aj preto som si vybrala workouty, kde jednoducho hrá hudba a ide cvik za cvikom. Cvičenie ma začalo naozaj baviť a nielen to. Napĺňať ma. Dáva mi zmysel, cítim sa po ňom skvele nielen fyzicky, ale aj psychicky.

Toto som ešte doteraz nikdy takto verejne nenapísala, ale bývali časti kedy môj život pre mňa nemal absolútne žiadnu cenu a moje najväčšie želanie bolo nebyť. Utápala som sa v smútku a častokrát aj v slzách. Svet bol čierny a ja som nemala chuť ani sa nadýchnuť. Cvičenie my ale výrazne pomáha. Smútok, hnev, strach, bolesť, všetko to dám do cvičenia a doslova to zo seba vybijem. A cítim sa zasa dobre. 

Cítim sa krajšia, silnejšia (a toto dvojnásobne), a spokojnejšia. Nepotrebujem už hľadať nič, čo by mi napĺňalo život, alebo lepilo v ňom diery. Jednoducho mám pocit, že je všetko ako má byť. A za to vďačím cvičeniu. 

Niesom nejaký odborník na cvičenie, žiadna fitnesska. Som len obyčajná žena, ktorá sa chcela cítiť lepšie a našla spôsob ako to dokázať. 

To bol teda môj príbeh ako som sa k cvičeniu odhodlala a čo mi nakoniec cvičenie dalo a stále dáva. Schválne som sa vyhýbala konkrétnym tipom k cvičeniu pretože som Vám ich chcela dať pekne krásne pohromade na koniec.


TIPY AKO ZAČAŤ

1. Ujasni si čo chceš a prečo to chceš. 

Len ty vieš čo chceš dosiahnuť, čo chceš zmeniť a ak v tom budeš mať jasno, nikto ťa od cvičenia neodradí. Pretože ty vieš!

2. Nájdi si svoju obľúbenú hudbu

Toto je to čo má prinútilo sa rozhýbať. Ak človeka niečo dokáže prinútiť k pohybu, tak je to hudba. A je jedno čo máš rada, hlavne že ťa to dvíha z gauča.


3. Pozri si cviky na YouTube.

Je tam neskutočné množstvo workoutou, cvičení a motivačných videí. Stačí si nájsť čas a trošku si ich prelúskať. Nájsť si to svoje, ktoré ťa baví a pustiť sa do cvičenia. 

(ja úplne najradšej cvičím podľa Pamely RF, je to rýchle, účinné a vyzerať raz ako ona by vôbec nebolo na zahodenie)

4. Nájdi si vzor

Teraz nehovorím, že si máš nejakú fitnessku vyvesiť na stenu, ale ak si nájdeš niekoho, kto ti bude príkladom je to len dobre. Nezabúdaj ale, že aj oni začínali a to kde sú teraz ich stálo rovnako veľa síl ako to bude stáť teba. Nepozeraj na nich ako na niečo nedosiahnuteľné, pretože to by mohlo mať skôr anti motivačný dopad. (môj vzor už som Vám napísala)


TIPY AKO NEPRESTAŤ

1. Uvedom si, že si na začiatku
Nikto na začiatku nedal 50 kľukov bez kvapky potu, nikto nevydržal 30 min. intenzívny workout s úsmevom na perách a nikto nemal kocky na bruchu hneď po prvom dni. Tak to je a čím jasnejšie ti bude, že zo začiatku to jednoducho nepôjde ľahko, tým ľahšie to pôjde.

2. Výber si motto.
Alebo aj tri. Dobré motto nie je nikdy zlé. Pár Vám ich sem dám pretože sú super a hlavne ich opakovanie proste pomáha.

"NIKDY NIEJE NESKORO"

Znie to otrepane, ale ja som toho živím príkladom. Keby som si toto nehovorila, nepustila by som sa do cvičenia a kašľala by som na všetko.

"KEĎ NEVLÁDZEŠ, PRIDAJ!"

Toto je moje najobľúbenejšie. Hovorím si to vždy, keď fučím a mám pocit, že viac už nedám. A viete čo? Dám. A pomáha nielen pri cvičení.

"AJ 10 MIN. WORKOUT JE WORKOUT."

Toto je zasa výstižne povedané, že čas sa vždy dá nájsť. Ja som mala stále problém, že nemám čas, ale 10 min. človek nájde aj keby nechcel a boli by ste prekvapení ako sa potom často z 10tich stávalo 30 a stále bol čas aj na iné veci.

A je samozrejme aj veľa iných motivačných vetičiek, ktoré môžu dodať silu a chuť prekonať sa a hlavne nevzdávať sa.


3. Urob si radosť
Keď som trošku strácala motiváciu, podplatila som svoju chuť do cvičenia klasicky ženský, darčekmi. Kúpila som si oblečko na cvičenie, podložku a hneď sa mi chuť cvičiť vrátila 😂😊

4. Urob zmenu
Nikoho nebaví robiť dokola to isté, občas si do cvičenia zaraď iné cviky, alebo si daj navyše iný workout, skrátka niečo nové, aby ťa cvičenie nezačalo nudiť.

5. Nájdi si parťáka
V úplne ideálnom prípade je fajn mať niekoho kto bude cvičiť s tebou, s kým sa navzájom potiahnete dopredu. Ale pokojne postačí aj niekto s kým sa o cvičení môžeš porozprávať, komu sa môžeš pochváliť s výsledkami, alebo posťažovať ak sa ti nedarí.

6. Dopraj si cheat day
Toto by ste asi nečakali, že Vám poradím, ale ako sa hovorí, "výnimka potvrdzuje pravidlo", aj pri cvičení to platí rovnako. Jeden deň za mesiac (ideálny príklad pre tých, ktorí by sa tohoto chceli chytiť a zamenili si cheat day s cvičením 😂) nechať celé to cvičenie bokom, je len dobre. Jednak si človek uvedomí ako si na cvičenie zvykol, a začne mu aj chýbať (hej to sa mi stalo tiež)  a jednak treba si dopriať aj relax no nie?


Dúfam, že som Vám aspoň trošku pomohla priblížiť sa k prvému rozhodnutiu. A dúfam, že sa pridáte s cvičením ku mne. Ak by ste sa chceli na čokoľvek spýtať, pokojne sa pýtajte. Pokojne mi posielajte ako sa Vám darí, ja sa rada dozviem ako to ide iným.
Držím palce a posielam trpezlivosť 😘