New zero waste in


Nie niesom úplne bezodpadový človek. Ani sa moje smeti za rok nezmestia do zaváraninového pohára. Ale áno, snažím sa svojim správaním znižovať svoju produkciu odpadu a svoju škodlivú stopu, ktorú (všetci nielen ja) zanechávam na tejto zemi. 
Krok po kroku, každý deň, malými činmi sa snažím pomáhať a zlepšovať seba aj svoje okolie.

Čo je na tom keď si nevezmem jeden sáčok? 
Ako sa hovorí je to len kvapka v mori, ale oceán je plný kvapiek. A teraz už bohužiaľ aj tých našich sáčkov. Čoskoro ich tam bude viac ako rýb a to naozaj nechceme. Ja viem stále je tu niekto, kto sa ozve s tým "to, že si ty ten sáčok nevezmeš nič nezachráni", ale je to práve naopak. Stále ukazujeme na chyby iných a obhajujeme tak tým svoje vlastné. Najlepšie ako niečo zmeniť je zmeniť seba. Aj u detí platí, že je zbytočné vychovávať, ak to nevidia u nás, pretože deti nepočúvajú, ale napodobňujú. A toto ostalo aj nám dospelím. Zbytočne by som stála niekde pred obchodom a rozprávala ľuďom, že aj ten jeden ušetrený sáčok pomôže. Oveľa viac ma ľudia pochopia ak pôjdem a ten sáčok si nevezmem ja. (alebo aj nepochopia a budú sa rozčuľovať, prečo si to nezbalím a podobne, alebo sa aspoň pozastavila nad tým prečo to asi robím).
Látkové tašky na nákup, bavlnené vrecká na pečivo, ovocie či zeleninu už ani nevnímam. Sú súčasťou môjho nákupu automaticky. Je také ľahké si na to zvyknúť, že dnes vlastne ani nechápem ako s tým niekto môže mať problém. No zo začiatku som si musela aj ja zvyknúť a nezabúdať vrecká doma. Zo sáčkami v obchodoch už dnes problém nemám, ale jeden problém som donedávna mala. 
Chlieb a pečivo som uskladňovala práve v sáčkoch. Určite viete prečo. Skrátka aby nestvrdli. A na toto som nevedela nájsť alternatívu. Dnes už o jednej viem, ale toto ešte overené a vyskúšané nemám. Ale to len preto, že som si to chcela najskôr overiť v menšej verzii. 
A tak mi to vlastne pomohlo vyriešiť aj ďalší sáčkový problém. Do čoho baliť desiatu. Tento rok to mám hneď dvakrát. Predtým boli jediným riešením na pečivo, "lepeňáky" či rozkrájané jablko (jediný spôsob ako sa uistiť, že ho zjedia) sáčok. Až doteraz. 
Veľkou inšpiráciou mi bola a stále je @nataliapazicka a jej instagram, kde dáva neuveriteľné množstvo informácií. Aj vďaka nej som našla stránku príjemnéveci.sk, a aj vďaka nej som sa dozvedela o obrúskoch napustených včelí voskom, ktoré slúžia aj napríklad ako náhrada za sáčky. 
No a konečne som sa dostala k riešeniu toho môjho problému. Keďže tieto obrúsky držia svoj tvar zabalíme do nich ľahko hocičo. A tiež udržiavajú potraviny čerstvé, pečivo v nich nestvrdne, chlebík neobschne. 
Najskôr som sa do nich bála baliť deťom desiatu aby ich nevyhodili niekde do koša ako obyčajné papierové vreckovky, ale aj vďaka ich krásnej medovej vôní drobci veľmi rýchlo pochopili, že toto niesú obyčajné vreckovky. 
Mám tri v strednej veľkosti (na lepeňáky, pečivo, či to jabĺčko akurát veľké) a používam ich takmer od začiatku školského roka. Ak sa zašpinia, stlačí ich umyť studenou vodou a nechať vysušiť. Odskúšané, schválené, takže sa chystám kúpiť si ďalšie (nie toto nieje žiadna spolupráca, aj keď by som ju uvítala, je to moje vlastné rozhodnutie, sú to moje vlastné peniaze, ktoré neľutujem, že som ich takto investovala). Rozhodne chcem aj tie vo veľkej veľkosti na celý bochník chleba. A určite si nájdu aj svoje využitie napríklad na zabalenie načnutého syra a podobne.
Takže včelím voskom napustené obrúsky Abeego sú jedným z mojich nových prírastkov do mojej zero waste rodiny a mám z nich obrovskú radosť.


Vo svete sa už dlhšie začali riešiť slamky. V podstate zbytočný predmet, ktorý ale znečisťuje našu zem a ubližuje zvieratám. Malá zbytočnosť, ktorú ľudia používajú, ako inak jednorázovo. Plastové jednorázové slamky sú hlúpy ľudský vynález, ktorý ale milujeme a používame. Dávame ich do všetkých drinkov, kokteilov a najlepšie po dvoch. Veď kto by pil z jednej slamky, keď môže mať dve no nie? Priznávam, často sa mi stáva, že si zabudnem vypítať limonádu  bez slamky, ale to len preto, že mi príde logickejšie aby si slamku pýtali ľudia čo o ňu stoja, a nie naopak. Náhrad za plastové slamky je veľmi veľa od bambusových, cez papierové, kovové až po sklenené. Tie posledné spomenuté som vyskúšala ako prvé. Sklo ako materiál mám veľmi rada, aj preto že je 100% obnoviteľný. Ako som bola spokojná som písala už v tomto článku.
Aj keď sú sklenené slamky veľmi pevné, predsa len som si nevedela predstaviť, že by som ich nosila pri sebe zbalené niekde v kabelke. A keďže sa mi stalo pár krát už vyššie spomínané, že som dostala napríklad limonádu v džbániku bez pohára (hej a keď som nechcela slamku musela som si ten pohár ísť sama vypýtať za čašníčkou), tak som sa rozhodla skúsiť na cestovanie praktickejšiu verziu z kovu. Našla som viac alternatív, ale decká chceli zahnuté a ja rovné, tak som urobila kompromis a máme dve také a dve také. Ich praktickosť sa nezaprie a tak sklenené slamky zostali na slávnostné príležitosti.



Keď už hovorím o tom cestovaní, objednala som si aj "cestovný" príbor do práce. Je z bambusu. Je ľahunký, takže ak rátate každý gram v batohu je ideálny. Povedzme si ale pravdu, s bambusovím príborom sa neje tak dobre ako s kovovým, takže svoj pracovný príbor asi zasa krásne vymením za ten starý. Ale ak pôjdem niekam na túru, či pešie cesty okolo sveta rozhodne využijem aj tento. 


Toto všetko boli skôr takí "kuchynskí" pomocníci, ale ja som potrebovala vyriešiť ešte jeden zero waste problém, ktorý mi nedal spávať (no dobre teraz zasa trochu dramatizujem, ale chápeme sa nie?) Vždy pred spaním skončili u mňa v kúpeľňovom koši dva vatové tampóny na odličovanie. Nemaľujem sa nejak veľa, ale vyčistiť si pleť pred spaním je treba vždy a aj keby som to robila super ekologicky ako moja mama (mydlo, voda, uterák), nejaké tie skrášľovadlá si na seba dávam a mať po jednom umytí fľakatý uterák, po tom teda netúžim. Zasa raz som riešenie našla u Natálky. Najskôr som mala v pláne kúpiť, alebo si ušiť látkové tampóniky, ktoré treba prať, ale úprimne, prádla mám pri mojich deťoch viac než dosť, takže čím menej prania, tým lepšie. Ale Natálka ma v jednej svojej storke na instagram priviedla ku geniálne veci. Je to morská hubka. Táto malá vecička ma doslova očarila a s pokojným svedomím a pri plnom vedomí môžem povedať, že mi zmenila život.
Nezabudnem na ten pocit, keď som sa s ňou prvý krát odličovala. Táto smiešna suchá, tvrdá vecička sa po kontakte s vodou zmenila na jemnunkú hubku, ktorá mi len pár ťahmi po tvári odlíčila celodenný make up. Obrovský rozdiel oproti vatovým tampónom. Ja viem, znie to prehnane a smiešne, ale sama som bola tak príjemne prekvapená až zaskočená, že som ju hneď začala ponúkať kamoškám v práci a rozprávať o nej akoby som vynašla drevené želiezko.
Ak nemáte nejaký výrazný make up, pokojne vám postačí hubku namočiť do vody, ale netreba sa báť ani dať na ňu nejaké to odličovacie mlieko (ideálne prírodné), hubka sa jednoducho prepláchne pod vodou (stačí ju pár krát stlačiť pod vodou) a je zasa ako nová. Neviem koľko takto vydrží, ale ja na nej zatiaľ nevidím absolútne žiadnu zmenu a to ju používam denne už tretí mesiac. "Spongebob" ako hubku nazval môj mladší, mal u mňa obrovský úspech. 


Ani po kúpe týchto malých zázrakov stále niesom úplne zero waste (to viete stále mi tu v Trnave chýba ten bez obalový obchod s potravinami), ale s každou jednou drobnosťou som k tomu bližšie a bližšie. 
Byť ohľaduplný k prírode je naša povinnosť. Príroda nám dáva všetko čo máme, to nie my, nie naša práca je to, vďaka čomu máme všetko, čo okolo seba vidíme (našou prácou je len to čo nechceme vidieť). To z prírody pochádza všetko, čo sme z nej vytvorili, aj my pochádzame z prírody. Tak ako deti z matky. A tak ako deti by sa mali, keď vyrastú postarať o svoju matku aj ľudstvo by sa malo starať o prírodu a vrátiť jej čo si požičalo. Je na každom z nás či si vyberieme byť dobrým synom alebo dcérou, alebo sa budeme pozerať ako naša matka zomiera a nič s tým neurobíme. 
(áno, áno ja viem, mám skrátka vo zvyku dramatizovať, lenže to čo sa deje je oveľa horšie než si veľa ľudí myslí a potom jednoducho necítia tlak ani zodpovednosť za svoje činy, tak ja budem radšej dramatizovať ako sa tváriť, že sa nič nedeje).


1 komentár:

  1. Vždy som si myslel, že byť vegánom a žiť životným prostredím priateľským k životnému prostrediu je dosť drahé. Možno nebudete míňať toľko peňazí na skúmavky a vrecká na jedno použitie, ale čo robiť s jedlom? Nevidel som veľa vegánskych obchodov, v ktorých cena nebola vyššia ako priemerná cena. Chcel by som podporiť tento životný štýl. Snažím sa zarobiť peniaze obchodovaním http://www.forex-broker-rating.com/instaforex, ale neviem, koľko mi bude stačiť.

    OdpovedaťOdstrániť