source: pinterest (takto to u mňa asi nebude vyzerať nikdy :D)
Áno, v nadpise malo byť "Tradičné Slovenské Vianoce", ale to by už nadpis nebol celkom pravdivý alebo možno aj áno. Neviem ako to vyzerá u Vás, ale pre mňa je práve tento nadpis ten pravý.
SK: Vianoce sa blížia a ma stále častejšie prepadá nostalgická nálada. Ale tento krát to neboli vianočné ozdoby ani svetielka vo výkladoch, čo ma prinútili cítiť sa nostalgicky.
Posledný deň Fashion Live 2017 mal byť vrchol. Bohužiaľ nie pre mňa. Niežeby nebolo na čo pozerať, ale môjho času bolo tak neskutočne málo, akoby som tam ani nebola :(
Druhému dňu, podľa mňa kraľoval "knihomol" Barbory Kubi. Aj keď je pravda, že ja som toho veľa nestihla (ako som už písala v predošlom článku), Táto prehliadka stála za tú cestu do BA.
Príbeh jednej izby v hoteli skrytom od ľudí.
Ďaleko cesta k nemu, ďalej cesta z neho.
Steny z papiera odkrývajú tajomstvá.
Ukazujú ľudské slabosti.
V oknách svietia ľudské neresti.
Na začiatok musím prehlásiť, že tento ročník som zďaleka nestihla všetko čo som chcela.
Veľa prehliadok, na ktoré sa tešila mi ušlo. Ale tak to už chodí, keď máš dve deti, ktoré sa sami nepostrážia. Občas sa skrátka ideálne stráženie nenájde. Ale aj tak som čo to stihla. A že sa bolo na čo pozerať.
Kým väčšina fashion nadšencov pobehovali po Pražskom Fashion Weeku alebo MBPFW, ja som sa rozhodla ísť radšej na trošku komornejšiu akciu, ktorá vlastne tak trochu k Fashion Weeku patrí, ale je skôr zástupcom pomalej alebo slow fashion.
Krásne výklady, nekonečné zľavy, bláznivé výpredaje. Týmto všetkým ťa obchody lákajú k neustálym nákupom. Tiež máš plné skrine a nevieš čo na seba? Tak presne toto je dôsledok zbytočného nakupovania. Ja som sa rozhodla s tým skončiť. Zaradiť spiatočku a nasadiť nákupný detox.
Ak ma poznáte, tak ma skôr poznáte ako trošku bláznivú, trošku deckú a trošku punkovú. Ale ak ma poznáte, viete, že občas mám chuť byť dáma. (no veď mám na to už vek :D) A šaty ako tieto kvetinové si vyslovene pýtajú urobiť zo mňa dámu.
Ak niekto neviete, bývam v malinkom bytíku s ešte menšou kuchyňou. Vždy som však chcela bývať v dome a mať kuchyňu kde by bolo miesto na všetko. Taký ten stred domova. (Nie mojim stredom domácnosti nieje obývačka, kde by sme všetci boli vyvalený pred telkou. Aj keď filmy mám rada.)
Mám 33 rokov a stále som ešte nepoškvrnená (rozumej nedotkla sa ma tetovacia ihla). A to aj napriek tomu, že po tetovaní túžim už od svojich 15tich rokov.
Prečo to svoje tetovanie ešte nemám má veľa dôvodou, ale ak si myslíš, že som proti, tak si na omyle. Milujem tetovania. Fascinujú ma. Akurát viem čo robím, a viem, že tetovanie musí byť premyslené, človek sa s ním musí stotožniť, musí sa stať súčasťou jeho osobnosti.
Leto je sezóna sandálok a aj ja som sa po nejakých obzerala. Mám trošku problém z mojimi nohami a preto pre mňa nieje jednoduché nájsť tie správne.
Ale ešte ťažšie ako nájsť vhodné sandále je vybrať si z toľkých krásnych, ktoré sú v ponuke.
A ktoré sú teda podľa mňa cool?
V tomto svete plnom stresu je niekedy naozaj ťažké zachovať si zdravý rozum. Všade je kopec článkov o zdravej výžive, o zdravom životnom štýle. To len schvaľujem (aj keď všetkého veľa škodí). A aj článkov o psychickej hygiene sa už dnes dá nájsť veľa. Myslím, že je rovnako dôležitá (ak nie ešte dôležitejšia) ako telesné zdravie.
Nie som žiadny psychológ a ani som nerobila žiadny výskum v tejto oblasti. Iba vám chcem napísať aké veci pomáhajú "vyčistiť si hlavu" mne.
Tento rok je to pre mňa samá práca, práca, domácnosť, deti a zasa práca. Mám pocit akoby som už na nič nemala čas, nič nestíham a vlastne nič čo by som naozaj chcela nejako nedokážem urobiť.
Takže je jasné čo musí nasledovať. Zasa raz to chce zmenu, pohnúť sa ďalej a nájsť si čas na dôležitejšie veci ako je práca.
Milujem módu. Môcť vyjadriť každý deň svoju osobnosť či náladu takou bežnou vecou ako je obliekanie. Milujem tvary, farby a rôzne možnosti, ktoré mi móda k tomu poskytuje.
Červené čiary máme v sebe a je len na nás či sa ich rozhodneme prekročiť. Každý má tie svoje inak položené a pre každého ich prekročenie znamená niečo celkom iné. Ale jedno máme spoločné ... červené čiary v nás nám ukazujú dobro a zlo, vedú náš život správnym smerom. Kráčať poza ne je niečo, čo nás vedie k sebazničeniu.
Posledná séria fotiek z môjho prvého photoshootu pre ihlow má trošku farmársky nádych :D
Je to preto lebo v ihlow máme radi, (tede ja mám rada) nielen tradície ale aj prírodu. A tiež na ňu pri pretváraní starých vecí na nové neustále myslím. Dôvod prečo som začala veci šiť ručne bol aj ten (okrem iných), že mi to prišlo ako najšetrnejší spôsob práve voči prírode.
Ružová - od mala nám ju tlačili všetky obchody. Od mala museli byť všetky dievčatká ružové. Všetky bárbinky mali ružové šatičky (prepáčte dievčatá - nikdy som ich nemala rada). A to je jeden z dôvodou prečo mi ružová liezla krkom.
Úplné prvé kúsky od ihlow, šité a vyšívané iba ihlou a niťou. Sukňa zo starej plachty, či šaty z nenosených jeansov. To je presne to čo robím a čo ma baví. Bojujem proti odpadu a jeho vytváraniu a nepoznám lepší a zábavnejší spôsob ako vytváraním niečoho nového.
Na toto fotenie som sa tešila veľmi dlho. Aj preto, že sa fotili moje veci (rozumej mnou ušité šaty). A ešte viac sa teším z fotiek, a na to, kedy vám ich ukážem. Začnem pár fotkami z backstageu.
Zima. Je fajn, občas pôsobí tá biela ukľudňujúco, keď sa na ňu pozeráš z okna. Ale to nekonečné vrstvenie (cibuľa je oproti mne slabý vrstvič), a ten mráz za nechtami.
Moji chlapci svoje narodeniny zvyknú oslavovať vo veľkom. Priznávam, naučila som ich to ja. Mám totiž z toho rovnakú radosť ako oni. Pripravujem a vymýšľam im torty a hry na oslavu. Občas si narobím viac roboty ako môžem stihnúť a mám z toho stresy, ale nakoniec to vždy dobre dopadne a deti sa tešia. No a to je to najdôležitejšie, aby mali oni radosť.
SK: Na jar sme sa presťahovali do Trnavy. Nebola to pre mňa cesta do neznáma, pretože v Trnave som ako doma (teraz už nie ako). Býva tu moja babka aj mama. Akurát zvyknúť si na nový byt bolo trochu ťažšie. Zmena z veľkého domu do malého bytíku je dosť citeľná. Ale človek je prispôsobivý tvor a tak som si zvykla aj ja.