Zima. Je fajn, občas pôsobí tá biela ukľudňujúco, keď sa na ňu pozeráš z okna. Ale to nekonečné vrstvenie (cibuľa je oproti mne slabý vrstvič), a ten mráz za nechtami.
Nie, prepáčte, ale zima nieje moja parketa. Ako malá som rada pozorovala kresby čo vytvoril mráz na okne. Ale tie už vidno len zriedka. Tiež som sa rada hrávala na snehu. Raz sme si dokonca na chate postavili pravé iglu. Ale aj tie časy sú úž preč. A tak len sedím doma, pozerám z okna a čakám.
Čakám na jar, ktorá sa v posledných rokoch niekam vytratila. Po zime vhupneme rovno do leta a naopak. Jar akoby si dala prázdniny. A čakám kým znovu víde slnko. Také, čo bude hriať, nie len cez sklá okien. Už sa teším až mi prehreje kožu a nebude ma musieť zohrievať len hrubá vrstva oblečenia.
Teším sa, keď budem môcť vísť von bez toho aby mi vyštípalo nos a z očí mi tiekli potoky sĺz.
Zima si svojim spôsobom krásna, a si aj potrebná. Ale ja som letné dieťa a keď vládneš ty, ja by som sa najradšej uložila k zimnému spánku ako medvede. To je ono. V zime sa túžim zmeniť na medveďa, zaspať a spať až kým nepríde jar.
A čo tvoja zima?
Skirt, shirt: Textil House (secondhand)
