Poznáte to, večná debata značky vs. neznačky. Na úvod musím povedať, že nieje značka ako značka. Sú značky, ktoré síce nemajú celosvetové meno, ale kvalitou a precíznou prácou sa vyrovnajú svetovým značkám, ak ich nepredčia. Rozhodne by som rada spomenula, že na Slovensku a v Čechách kvalitných značiek máme dosť.
Potom sú tu fejky a tie už dúfam naozaj nikto nekupuje, teda aspoň nie úmyselne.
ZNAČKA - KVALITA
Značky sa nerozlišujú len na základe toho, koľko peňazí za ňu vysolíte. Aj keď pre mnohých je to ešte stále (bohužiaľ) dôležitý ukazovateľ. Stále sa veľa ľudí riadi heslom "Čím drahšie, tým lepšie." Troška logiky na tom je, keďže kvalitné veci jednoducho nemôžete vyrobiť za pár centov. Pravdou ale je, že občas si značka dá za svoje meno pekne vysoko zaplatiť.
Niesom človek, ktorý by si potrpel na značky a veľké mená nenapĺňajú moje srdce radosťou a moju dušu pýchou (v mnohých prípadoch ani nieje veľmi na čo byť pyšný, ale to už je skôr o hodnotách) a ani nevyprázdňujú moju peňaženku. Úprimne si také veci ani nemôžem dovoliť.
MÓDNA KVANTITA
Nájdu sa tiež ľudia, ktorý považujú značky za nezmyselný luxus. Nechápu ako môžu iný vyvaliť toľko peňazí za nejaký kus oblečenia. Oni si radšej kúpia oblečenie z aktuálnej kolekcie veľkých reťazcov. Je moderné a lacné. Môžu si ho kúpiť veľa a nemusia premýšľať nad tým, čo s ním, keď už nebude v móde. Ak sa po pár praniach nerozpadnú jednoducho ich vyhodia a vymenia za nové, modernejšie. Veď si to predsa môžu dovoliť.
Kedysi som k týmto ľuďom patrila a istým spôsobom chápem ich dôvody. Chcú byť in, ale drahé značky si dovoliť nemôžu. Dnes už chápem, že tie množstvá oblečenia, ktoré "lacno nakúpia" sú v konečnom dôsledku drahšie. A tiež viem, aký dopad na našu zem (či už prírodu alebo ľudí pracujúcich v odevnom priemysle) takéto správanie má. Aj preto sa všemožne snažím odolávať tejto módnej kvantite a stať sa tým tretím tipom človeka.
Potom sú tu fejky a tie už dúfam naozaj nikto nekupuje, teda aspoň nie úmyselne.
ZNAČKA - KVALITA
Značky sa nerozlišujú len na základe toho, koľko peňazí za ňu vysolíte. Aj keď pre mnohých je to ešte stále (bohužiaľ) dôležitý ukazovateľ. Stále sa veľa ľudí riadi heslom "Čím drahšie, tým lepšie." Troška logiky na tom je, keďže kvalitné veci jednoducho nemôžete vyrobiť za pár centov. Pravdou ale je, že občas si značka dá za svoje meno pekne vysoko zaplatiť.
Niesom človek, ktorý by si potrpel na značky a veľké mená nenapĺňajú moje srdce radosťou a moju dušu pýchou (v mnohých prípadoch ani nieje veľmi na čo byť pyšný, ale to už je skôr o hodnotách) a ani nevyprázdňujú moju peňaženku. Úprimne si také veci ani nemôžem dovoliť.
MÓDNA KVANTITA
Nájdu sa tiež ľudia, ktorý považujú značky za nezmyselný luxus. Nechápu ako môžu iný vyvaliť toľko peňazí za nejaký kus oblečenia. Oni si radšej kúpia oblečenie z aktuálnej kolekcie veľkých reťazcov. Je moderné a lacné. Môžu si ho kúpiť veľa a nemusia premýšľať nad tým, čo s ním, keď už nebude v móde. Ak sa po pár praniach nerozpadnú jednoducho ich vyhodia a vymenia za nové, modernejšie. Veď si to predsa môžu dovoliť.
Kedysi som k týmto ľuďom patrila a istým spôsobom chápem ich dôvody. Chcú byť in, ale drahé značky si dovoliť nemôžu. Dnes už chápem, že tie množstvá oblečenia, ktoré "lacno nakúpia" sú v konečnom dôsledku drahšie. A tiež viem, aký dopad na našu zem (či už prírodu alebo ľudí pracujúcich v odevnom priemysle) takéto správanie má. Aj preto sa všemožne snažím odolávať tejto módnej kvantite a stať sa tým tretím tipom človeka.
TRETÍ TIP ČLOVEKA
- V prvom rade chcem byť človek, ktorý nepozerá na kvantitu, nenechá sa zlákať novými trendmi a rýchlou módou. Chcem si tvoriť vlastné trendy, svoj vlastný štýl, aby to čo si obliekam nebol módny trend, ale aby som to bola ja.
- Chcem byť človek, ktorý nepozerá len na nízku cenu a dostupnosť, ale aj na to, čo všetko za tou cenou stojí. Aby som nenosila "krvavé diamanty módy", ale poctivo vyrobené, za dobrých podmienok a zo správnym prístupom k prírode vytvorený kus oblečenia, ktorý sa stane kusom mojej osobnosti.
- Chcem byť človekom, ktorý da nebude slepo hnať za slávnou značkou, ktorý si nebude kupovať niečie meno, len preto, aby si zdvihol spoločenské postavenie. Radšej podporím menšie a neznáme mená, ktoré do svojej práce stále vkladajú kus svojho srdca. Tých, ktorý poctivo a pilne pracujú aby robili iným radosť.
- Chcem byť človekom, ktorý sám svojou prácou a láskou k móde bude meniť seba a svoje okolie. Aby aj moja práca ukázala, že je aj iná cesta ako slepo nasledovať väčšinu, či už v značkovom chvastúnstve alebo v nákupnom ošiali.
SECONDHAND - RIEŠENIE PRE KAŽDÉHO
už veľakrát sa mi potvrdilo, že sekáč je riešením na všetko. Ten, kto ho vymyslel by mal dostať medailu. Keďže som v jednom pracovala, celkom viem posúdiť aké tipy ľudí do sekáčov chodia. A možno by ste sa aj divili. Už dávno to nieje obchod pre chudobných a babky s nízkym dôchodkom.
Samozrejme chodia tam aj milé babky, ktoré stále hľadajú a prehrabujú sa vo veciach, či nenájdu tú svoju vysnívanú blúzičku. A tiež, ľudia, ktorý si to inde nemôžu dovoliť, tu si môžu pokojne nakúpiť čo potrebujú. Sama som po nakupovaní čisto v secondhandoch ani nemohla vliezť do obchodov ako je H&M alebo podobných. Asi sa budete čudovať, ale veci mi tam prišli strašne drahé :D No ale keď si človek zvykne nakupovať (mnohokrát aj nenosené veci, alebo veci kvalitných značiek) za "sekáčové" ceny, potom kúpiť si mikynu za vyše 20 Eur znie ako totálny nezmysel. A ono to vlastne nezmysel je. Keď chce niekto šetriť a kúpi si "jednorázovú" mikynu za 20cku miesto toho aby si kúpil kvalitnú značkovú za 10 Eur, to podľa mňa nieje šetrenie. Ale áno sú ľudia, ktorý sa sekáčom vyhýbajú s vlastnej fajnovosti. To oblečenie predsa už niekto mal na sebe (alebo minimálne uložené v skrini) Všetko oblečenie sa dá prať a po opraní je podľa mňa čisté a teda sa dá nosiť nech už ho mal na sebe predtým ktokoľvek. Ale každý sme iný.
Do sekáčou začali veľa chodiť aj mladší ľudia, ktorý zmýšľajú ekologicky, alebo taký, ktorý hľadajú "poklady starých čias", rôzne vintage kúsky alebo napríklad niečo z 90tich. Skrátka niečo zaujímavé a iné. No a teraz tá najprekvapivejšia skupina. Nieje ich veľa, ale chodia tam aj "paničky na úrovni", ktoré vyslovene lovia veľké značky. Došlo im, že veď načo budú vyhadzovať nenormálne množstvo peňazí, keď tu to isté dostanú za facku. Prestali byť fajnové, a v honbe za značkami sú ochotné riskovať svoju "povesť". Alebo im je to jedno či ich tam niekto vidí alebo nie, hlavne že držia v rukách novú Pradu.
JA - LOVEC ZNAČIEK
Ja sa za takúto lovkyňu značiek nepovažujem, ale občas sa nájde originálny kúsok, ktorému tak trošku pridá hodnotu aj nejaké to známe meno. Najradšej mám ale tieto značkové veci, ak sú to naozaj vintage kúsky, staré časom zabudnuté poklady :) Ako napríklad tieto Versace tmavozelené zamatové nohavice s vysokým pásom. Tipovala by som ich tak na 80te možno až koniec 70tych rokov. S istotou to ale povedať neviem, každopádne ma zaujali a už som ich nakombinovala nielen do takéhoto comfy outfitu ale ja do viac elegantného a stále sú zaujímavé a môžem povedať, že z tej značky na zadnej strane pásu mám tiež dobrý pocit :D
