Plátená taška, sieťovka, vrecko, sklenené fľaše od mlieka a v mobile mapa bezobalových obchodov a automatov na mlieko. Takto vyzbrojená som sa vybrala na lov. S optimizmom som peši prešla k prvému vyznačenému miestu na mape. Mal to byť automat na mlieko. Priamo v obchodnom centre a celkom blízko od môjho bytu. Ak tam bude, potom mám vyhraté. u nás je spotreba mlieka dosť veľká, a keď si predstavým koľko tetrapakov sa u nás vyhodilo. Momentálne som našla mliečko v sklenených fľašiach, ale nevratných, takže sa mi už pekne začínajú hromadiť a úprimne, toľko vázičiek nepotrebujem.
Ako som čakala automat nikde. Pamätám si ako som ho tam videla, ale to už bolo dávnejšie. Pravdepodobne mapa, ktorú som našla nieje veľmi aktuálna. Vzdávať som sa ale nevzdávala. S hrkotajúcimi fľašami v taške som sa vybrala na autobus. Ďalší bod na mape bol na sídlisku asi cez pol mesta. Chodiť tam pravidelne nakupovať by bolo pekne od ruky, ale aspoň by som sa konečne naučila kupovať si vo väčších množstvách a nákup si pekne naplánovať dopredu.
Prechádzala som sa po uličkách sídliska a hľadala vysnívaný poklad, ale márne. Po podobnom obchode ani chýru, ani slychu. A keďže bolo treba ísť pre deti do školy, na tento deň som sa pátrania musela vzdať. Na mape ale ešte zostávali označené dva body a ja som sa ešte nemala v pláne vzdať nádejí.
Na druhý deň som si vzala znovu rovnakú výbavu a rovno nastúpila do autobusu. Môj cieľ bol tentokrát ešte ďalej. Doslova na druhom konci Trnavy. S malým očakávaním som sa motala uličkami ďalšieho sídliska, keď som uvidela malí obchodík so zeleno vyzerajúcim nápisom. Vyzeral dosť opustene, ale predsa len som sa šla pozrieť bližšie. Obchod bol zatvorený, ale vo vnútri boli nádoby s čistiacimi prostriedkami a podobne. Otvárali asi tak za hoďku. Bolo dosť zima a tak som sa rozhodla nečakať. Hlavne preto, že to bola bezobalová drogéria a ja som potrebovala skôr potraviny. Ale drogéria sa ešte určite hodí. Takže malý úspech bol.
Ostával mi už len jediný bod na mape. A to mliečny automat, ktorý som tak veľmi veľmi chcela nájsť. K nemu som sa však musela vydať až celkom na koniec Trnavy, kde ani autobusy nechodia. Nechápem prečo by práve tam dávali automat, ale aj tak som si to musela preveriť. Bola to dlhá cesta a dosť som sa nachodila a ...
... a nič som nenašla :(
Je smutné, že bezobalové obchody niesú na každom kroku ako tie ostatné. Obaly vraj predávajú a bohužiaľ je to vo veľa prípadoch pravda. Obaly sú prvotná vec, ktorá nás upúta a láka si danú vec kúpiť. Na druhej strane, po tom čo vidím, ako tie naše "krásne" obaly zahlcujú našu planétu, skôr ma odrádzajú a neraz som si (aj počas Ekovýzvy) práve vďaka obalu vec nekúpila.
Kúpili ste si už niečo len kvôli obalu, alebo naopak nekúpili?
