Viem, že netreba nikomu písať dôvody na to, prečo má mať rád vlastnú mamu. A tiež viem, že sa možno nájdu aj taký, ktorý nemali to šťastie, a ich mama nemohla alebo nechcela stáť pri nich. Ale aj tak Vám napíšem tých 5 mojich dôvodov, už len preto aby som povedala, čo som povedať chcela.
1. Dala mi život
Bez ohľadu na to akú mamu máte, dala Vám život a vďaka nej ste na tomto svete a máte možnosť žiť svoj život. Iste niekto môže namietať, že na dieťa sú treba dvaja. Som si vedomá toho, že aj otec má svoju účasť pri tvorbe života, ale je to mama, ktorá nás nosí pod srdcom, je to mama, ktorá si pretrpí bolesť pri našom zrodení a je to mama bez, ktorej by sme len ťažko zvládli prvé dni života. Viem, že to pre moju maminku nebolo najľahšie (podľa toho čo mi rozprávala o tehotenstve a pôrode), ale aj napriek tomu som rada, že to zvládla a ja dnes stojím tu.
2. Naučila ma ako žiť
Ťažko by sme prežili prvé dni bez mamy a ťažko by sa bez nej žilo aj tie ďalšie. Mama je opora, pomoc a najdôležitejší človek aj preto, že nás naučí všetko čo potrebujeme vedieť. A hlavne dá nám to čo nikto iný. Bezhraničnú lásku. Takú totiž nenájdete aj keby ste hľadali u samotného amora, alebo hocikde inde. Nikto totiž nemiluje, tak ako matka. Viem, to pretože aj ja som už dnes mamou a konečne som pochopila, čo som niekedy nechápala. Ale aj to tak má byť, pretože sú veci, ktoré skrátka nemôžeme pochopiť, kým ich nezažijeme.
Mama je tá, čo ma naučila veci, ktoré mám v živote najradšej, ako napríklad vyrábanie, šitie, to ona mi ukázala ako sa drží ihla. A možno toto nieje zrovna to najdôležitejšie v mojom živote, čo som sa mohla naučiť, ale je to mojou súčasťou, rovnako ako je ňou aj ona a vždy zostane.
3. Stojí vždy pri mne
Nech už urobím čokoľvek, pokazím aj čo sa pokaziť nedá, nech som zlá alebo nespravodlivá, ona stojí pri mne a vedie ma tam kam by som mala ísť. A nie vždy ju poslúchnem (často nie), a možno ani nemusí mať vždy pravdu (často ju má), ale to ona je tá, ktorá stojí pri mne, keď ma všetci opustia, ktorá stojí pri mne aj keď o to nestojím (vždy pre nejakú hlúposť), len preto, lebo vie že to potrebujem. A ja to vždy potrebujem.
4. Opustí ma, keď je to treba
Možno si trošku protirečím, ale vlastne nie. Vravela som, že mama ma nikdy neopustí, ale pravda je taká, že niekedy musí mama urobiť, to čo je pre ňu najťažšie (viem podľa vlastných skúseností) a pre nás ako deti za sklamanie, a nechá nás ísť a natĺcť si nos. Ako som písala sú skrátka veci, ktoré nepochopíme, kým ich nezažijeme a len dobrá mama nás ich nechá zažiť aj keď vie, že nám to istým spôsobom ublíži. Pretože skrátka vie, že nakoniec nás to posíli. Pre matku nieje jednoduché pozerať sa na svoje dieťa ako robí niečo čo mu môže ublížiť, ale ak chce aby sa naučilo odkrojiť si chlebík, raz ho musí nechať vziať si nôž do ruky a skúsiť to, aj keď má strach, že sa poreže. Tak to jednoducho chodí a ja som veľmi vďačná mojej mame, za to že niekedy nebola pri mne (aj keď to v tej chvíli bolelo), pretože vďaka tomu som sa naučila postarať sa aj sama o seba.
5. Dáva mi dôvod nevzdať sa
Tým dôvodom je ona sama. To čo pre mňa urobila, to čo som jej dlžná a čo jej asi nikdy nebudem vedieť splatiť. To je presne to, čo mi dáva dôvod nevzdávať sa a snažiť sa, aby som jedného dňa mohla spraviť ja pre ňu aspoň tú trošku, ktorú budem vedieť. Viem, že jej nebudem vedieť oplatiť všetko čo pre mňa obetovala, ale viem, že ona je jediné, ktorá to odo mňa ani nečaká. Ale ona je práve tá, ktorej to oplatiť chcem.
Ďakujem ti mamička, že si pri mne aj keď to so mnou nemáš vôbec ľahké, aj keď už dávno je rada na mne a ja stále len beriem, miesto toho aby som konečne dávala. Nemôžem nič iné, len ďakovať, že ťa mám. Si ten najdôležitejší človek v mojom živote, lebo bez teba by nebolo nič. A ja len dúfam, že budem svojim deťom rovnako dobrou mamou ako si ty mne!
PS: Ďakujem, že si sa dala presvedčiť a nechala sa odfotiť v týchto šatách (ktoré sú mimochodom z FashionMia), aj keď sa nerada fotíš :)
1. Dala mi život
Bez ohľadu na to akú mamu máte, dala Vám život a vďaka nej ste na tomto svete a máte možnosť žiť svoj život. Iste niekto môže namietať, že na dieťa sú treba dvaja. Som si vedomá toho, že aj otec má svoju účasť pri tvorbe života, ale je to mama, ktorá nás nosí pod srdcom, je to mama, ktorá si pretrpí bolesť pri našom zrodení a je to mama bez, ktorej by sme len ťažko zvládli prvé dni života. Viem, že to pre moju maminku nebolo najľahšie (podľa toho čo mi rozprávala o tehotenstve a pôrode), ale aj napriek tomu som rada, že to zvládla a ja dnes stojím tu.
2. Naučila ma ako žiť
Ťažko by sme prežili prvé dni bez mamy a ťažko by sa bez nej žilo aj tie ďalšie. Mama je opora, pomoc a najdôležitejší človek aj preto, že nás naučí všetko čo potrebujeme vedieť. A hlavne dá nám to čo nikto iný. Bezhraničnú lásku. Takú totiž nenájdete aj keby ste hľadali u samotného amora, alebo hocikde inde. Nikto totiž nemiluje, tak ako matka. Viem, to pretože aj ja som už dnes mamou a konečne som pochopila, čo som niekedy nechápala. Ale aj to tak má byť, pretože sú veci, ktoré skrátka nemôžeme pochopiť, kým ich nezažijeme.
Mama je tá, čo ma naučila veci, ktoré mám v živote najradšej, ako napríklad vyrábanie, šitie, to ona mi ukázala ako sa drží ihla. A možno toto nieje zrovna to najdôležitejšie v mojom živote, čo som sa mohla naučiť, ale je to mojou súčasťou, rovnako ako je ňou aj ona a vždy zostane.
3. Stojí vždy pri mne
Nech už urobím čokoľvek, pokazím aj čo sa pokaziť nedá, nech som zlá alebo nespravodlivá, ona stojí pri mne a vedie ma tam kam by som mala ísť. A nie vždy ju poslúchnem (často nie), a možno ani nemusí mať vždy pravdu (často ju má), ale to ona je tá, ktorá stojí pri mne, keď ma všetci opustia, ktorá stojí pri mne aj keď o to nestojím (vždy pre nejakú hlúposť), len preto, lebo vie že to potrebujem. A ja to vždy potrebujem.
4. Opustí ma, keď je to treba
Možno si trošku protirečím, ale vlastne nie. Vravela som, že mama ma nikdy neopustí, ale pravda je taká, že niekedy musí mama urobiť, to čo je pre ňu najťažšie (viem podľa vlastných skúseností) a pre nás ako deti za sklamanie, a nechá nás ísť a natĺcť si nos. Ako som písala sú skrátka veci, ktoré nepochopíme, kým ich nezažijeme a len dobrá mama nás ich nechá zažiť aj keď vie, že nám to istým spôsobom ublíži. Pretože skrátka vie, že nakoniec nás to posíli. Pre matku nieje jednoduché pozerať sa na svoje dieťa ako robí niečo čo mu môže ublížiť, ale ak chce aby sa naučilo odkrojiť si chlebík, raz ho musí nechať vziať si nôž do ruky a skúsiť to, aj keď má strach, že sa poreže. Tak to jednoducho chodí a ja som veľmi vďačná mojej mame, za to že niekedy nebola pri mne (aj keď to v tej chvíli bolelo), pretože vďaka tomu som sa naučila postarať sa aj sama o seba.
5. Dáva mi dôvod nevzdať sa
Tým dôvodom je ona sama. To čo pre mňa urobila, to čo som jej dlžná a čo jej asi nikdy nebudem vedieť splatiť. To je presne to, čo mi dáva dôvod nevzdávať sa a snažiť sa, aby som jedného dňa mohla spraviť ja pre ňu aspoň tú trošku, ktorú budem vedieť. Viem, že jej nebudem vedieť oplatiť všetko čo pre mňa obetovala, ale viem, že ona je jediné, ktorá to odo mňa ani nečaká. Ale ona je práve tá, ktorej to oplatiť chcem.
Ďakujem ti mamička, že si pri mne aj keď to so mnou nemáš vôbec ľahké, aj keď už dávno je rada na mne a ja stále len beriem, miesto toho aby som konečne dávala. Nemôžem nič iné, len ďakovať, že ťa mám. Si ten najdôležitejší človek v mojom živote, lebo bez teba by nebolo nič. A ja len dúfam, že budem svojim deťom rovnako dobrou mamou ako si ty mne!
PS: Ďakujem, že si sa dala presvedčiť a nechala sa odfotiť v týchto šatách (ktoré sú mimochodom z FashionMia), aj keď sa nerada fotíš :)
