Na akcii Fashion Revolution v Bratislave som si vypočula (okrem iného dôležitého) jednu vec, ktorá mi utkvela v hlave o čosi viac ako ostatné. Nie preto, že by bola dôležitejšia, ani preto, že by bola zaujímavejšia. Skôr to bolo tým, že sa o tom tak často nehovorí. A možno aj tým, že už predtým som nad tým sama premýšľala.
Veci ako pravidlo, že jedny šaty si môžeš obliecť len raz u nás bežných ľudí veľmi neplatia. Platí to skôr pri známych osobách a celebritách. Ale ako to tak býva, radi po nich opakujeme a preberáme po nich zvyky. Bohužiaľ aj tie nie celkom dobré (a aj tie vôbec nie dobré). Ale prečo by malo byť zlé nosiť vec, ktorá sa ti páči a ktorú máš rad/a, a ktorá ti pristane viackrát?
Ak si človek môže naviazať spomienky k hudbe, k miestu, k šperku (napríklad k svadobnému prsteňu), prečo teda nie k oblečeniu, ktoré je rovnako súčasťou (a dosť nevyhnutnou) nášho života? Spomienky a príbehy oblečenia vznikajú práve ich nosením. Čím viac niečo nosíme, tým viac spomienok sa nám k tejto veci vytvoria. Nepovedz mi, že sa ti nestalo pri vytrieďovaní skrine, že ste sa nevedeli vzdať nejakého obľúbeného kúsku! A išlo to tak ťažko, pretože pri pohľade naňho sa ti vybavili všetky zážitky.
Ja mám takých vecí zo spomienkami veľa. Asi aj preto je pre mňa ťažké ich vytriediť. Tie veci, ktoré ešte len na svoj príbeh čakajú nosím čo najviac. Stane sa, že si s niektorými nerozumiem ako som čakala. Tie potom buď posuniem ďalej, aby si vytvárali svoj príbeh s niekým iným, alebo ich upravím tak, aby boli aké ich budem nosiť rada a veľa.
To, že je úplne v poriadku nosiť tie isté veci viackrát som ti chcela aj ukázať. Myslím, že by bolo dokonca fajn a stálo za to, robiť to pravidelne. Vždy s iným kúskom. Takto ti okrem toho, že jedna vec sa dá nosiť aj celý týždeň, môžem ukázať ako jednu vec kombinovať viacerými spôsobmi. A aby som len neobkecávala, tu je mojich prvých 5 dní s 1 vecou:
Na začiatok som si vybrala moje obľúbené tenisky (vybrať si topánky je jednoduchšie, ale nevybrala som ich preto, aby som si to uľahčila, ale preto, lebo som ich mala na sebe práve na Fashion Revolution, kde ma tento "týždeň s" napadol). Kúpila som ich v sekáči za pár Eur. Nosia sa neskutočne dobre a kombinujú sa ešte lepšie.
1. Ako som už spomínala prvý deň som ich mala na Fashion Revolution v Bratislave. Spolu s denimovou sukňou na traky a tričkom v podobnej farbe. Keď som si ich v ten deň obúvala, ešte som netušila, že ich budem mať obuté celý týždeň.
(všetko som mala zo sekáča)
2. Druhý deň som vytiahla miesto kratučkej sukne plisovanú čiernu. Má kožený efekt a aj preto ju mám rada. Bunda v podobnej farbe ako tenisky je, ako inak, zo sekáča. Stála ma 10 Eur a je celkom ako nová. Dosť pochybujem, že ju niekto vôbec nosil. Ja ju ešte ale ponosím veľa.
(aj všetko ostatné je zo sekáča)
3. Tretí deň to vyhrali nohavice a maskáčová bunda so šiltovkou. Ľahký "gangsta style" ma síce vôbec nevystihuje, ale z nevysvetliteľných dôvodov sa v ňom cítim dobre. V poslednej dobe celkovo nejak mám rada šiltovky a styling týmto smerom už ide celkom automaticky.
(všetko zo sekáča, okrem bundičky, ktorú ušila mamča ešte veľmi veľmi dávno)
4. Štvrtý deň som zasa vsadila na romantiku. Všade kvitli nežné kvietky a to sa prejavilo aj na mne. Tieto šaty súä jedny z mojich obľúbených. Nielenže mám veľmi rada túto farbu, ale neskutočne sa mi páči potlač, ktorá na nich je. Lesné jahôdky, poľné kvietky, presne toto mám rada. Pamätám si ako som ich v sekáči objavila. Ani sekundu som nezaváhala a hneď som vedela, že musia ísť so mnou.
(neuveríte ale zasa mám všetko zo sekáča)
5. Na posledný deň som si nechala niečo podobné ako prvý deň. Denimová sukňa, tentoraz svetlá a na gombíky. A k nej som si dala "moju" vlastnoručne prerábanú, zdobenú, vyčačkanú (hovorte tomu ako chcete) bundu. Vybíjačky, prskance a nápis na chrbte. Vždy som takú chcela a tak som si ju aj vyrobila.
(áno zasa všetko zo sekáča, aj tá bunda, ktorú som si ale potom dorobila podľa seba)
Ešte pár pikošiek alebo informácií:
-Všetky fotky mi (so záhadnou trpezlivosťou) nafotil môj (iba 8 ročný) synáčik. Moc mu za to ďakujem, je to poklad (keď chce).
- Nápis na poslednej bunde je z pesničky od jednej z mojich obľúbených kapiel Alice in Chains.
- Keď sme tieto fotky fotili ešte bolo oveľa chladnejšie ako teraz (preto tie bundy).
- A aj predchádzajúca veta ja dôkazom, že nestíham všetko, tak ako by som chcela (aj vďaka môjmu notebooku na heslo).
- Každopádne aj keď s takýmto článkom je trošku viac práce ako s niektorými inými, rada by som takéto články písala pravidelne. Daj mi teda (napríklad v komentároch) vedieť, či sa ti páči ?..
A ešte sa chcem poďakovať všetkým, ktorý sa prečítali až sem dolu, lebo dnes sa už nikomu nechce čítať dlhé články.
