SK: Tieto fotky sú jedny z tých, na ktoré neprišiel rad minulý rok. Ale rozhodla som sa ich uverejniť a tak k nim aj napísať nejaký zmysluplný článok.
Pár článkov o sebe som Vám už písala ale teraz by som Vám chcela napísať o mojich drobcoch a mojom vzťahu k deťom.
To že ich milujem je jasné. Neverím, že nejaká matka svoje deti nemiluje. Ich narodenie bolo pre mňa zázračné a svojim spôsobom to bola aj záchrana. dali môjmu životu nový zmysel. Dokonca ani pri pôrode ma veľmi netrápili (jeden sa rodil 4 a druhý ledva 1 hod.). Niekedy si hovorím, že by som mohla rodiť každý deň :D
Napriek tomu ako veľmi ich milujem, nie som dokonalá matka. Občas im nechám narásť príliš dlhé nechty, občas po nich kričím a občas mám chuť sa pred nimi niekam skryť. Darmo, materstvo je práca na 24/7 bez obedovej prestávky či možnosti kedykoľvek si odskočiť na wc. No áno ani také bežné veci ako vyprázdňovanie, naopak napĺňanie sa (jedlom) či sprcha už nie sú automatické, ale stanú sa niečim, čo si treba písať do diará a naplánovať, aby sa to stihlo včas :D Keď máte dve deti, ktoré neustále niečo vyžadujú a potrebujú na vlastné veci nejak nezostáva čas. A teraz sa možno pýtate ako je možné, že mám čas na blog.
To je ďalšia moja mamičkovská nedokonalosť. Jednoducho si vezmem čas na seba (a bezohľadne nechám deti nech sa hrajú sami). Každá mama to jednoducho musí tak urobiť. Stihnúť veci na mesiac za jeden deň, to je skrátka údel a zároveň jedinečná schopnosť každej mamy. A ak to aj nedokáže, tak to dokáže a basta!
Aj napriek tomu, že niekedy už mám pocit, že ma porazí (ako dnes keď malý rozmrvil polystirén z krabice od autodráhy po celej obývačke), tak sa stávajú také veci, ktoré mi okamžite vrátia úsmev do tváre a radasť do srdca (ako dnes, keď mal malý na ten neporiadok čo narobil priniesť zmeták a lopatku a on sa ku mne prirútil zo smetiakom väčším ako on sám v rukách). Sú to malé momenty, ktoré ale znamenajú veľa. Len pre niekoho možno nebadané maličkosti ako milučký úškrn, veľavravná hláška či napríklad u dieťaťa nečakané porozumenie (úplne najlepšia je veta mama nebuď smutná, ja ťa ľúbim) môžu obrátiť celým vesmírom.
Deti sú skrátka požehnaním. Vychovávť ich je tá najťažšia a najzodpovednejšia práca na svete, ale je naozaj nezaplatiteľná. (Asi preto nám ju nikto nezaplatí, nemal by totiž dosť peňazí, nikto na svete nemá)
EN: Pls click translate button!
Pár článkov o sebe som Vám už písala ale teraz by som Vám chcela napísať o mojich drobcoch a mojom vzťahu k deťom.
To že ich milujem je jasné. Neverím, že nejaká matka svoje deti nemiluje. Ich narodenie bolo pre mňa zázračné a svojim spôsobom to bola aj záchrana. dali môjmu životu nový zmysel. Dokonca ani pri pôrode ma veľmi netrápili (jeden sa rodil 4 a druhý ledva 1 hod.). Niekedy si hovorím, že by som mohla rodiť každý deň :D
Napriek tomu ako veľmi ich milujem, nie som dokonalá matka. Občas im nechám narásť príliš dlhé nechty, občas po nich kričím a občas mám chuť sa pred nimi niekam skryť. Darmo, materstvo je práca na 24/7 bez obedovej prestávky či možnosti kedykoľvek si odskočiť na wc. No áno ani také bežné veci ako vyprázdňovanie, naopak napĺňanie sa (jedlom) či sprcha už nie sú automatické, ale stanú sa niečim, čo si treba písať do diará a naplánovať, aby sa to stihlo včas :D Keď máte dve deti, ktoré neustále niečo vyžadujú a potrebujú na vlastné veci nejak nezostáva čas. A teraz sa možno pýtate ako je možné, že mám čas na blog.
To je ďalšia moja mamičkovská nedokonalosť. Jednoducho si vezmem čas na seba (a bezohľadne nechám deti nech sa hrajú sami). Každá mama to jednoducho musí tak urobiť. Stihnúť veci na mesiac za jeden deň, to je skrátka údel a zároveň jedinečná schopnosť každej mamy. A ak to aj nedokáže, tak to dokáže a basta!
Aj napriek tomu, že niekedy už mám pocit, že ma porazí (ako dnes keď malý rozmrvil polystirén z krabice od autodráhy po celej obývačke), tak sa stávajú také veci, ktoré mi okamžite vrátia úsmev do tváre a radasť do srdca (ako dnes, keď mal malý na ten neporiadok čo narobil priniesť zmeták a lopatku a on sa ku mne prirútil zo smetiakom väčším ako on sám v rukách). Sú to malé momenty, ktoré ale znamenajú veľa. Len pre niekoho možno nebadané maličkosti ako milučký úškrn, veľavravná hláška či napríklad u dieťaťa nečakané porozumenie (úplne najlepšia je veta mama nebuď smutná, ja ťa ľúbim) môžu obrátiť celým vesmírom.
Deti sú skrátka požehnaním. Vychovávť ich je tá najťažšia a najzodpovednejšia práca na svete, ale je naozaj nezaplatiteľná. (Asi preto nám ju nikto nezaplatí, nemal by totiž dosť peňazí, nikto na svete nemá)
EN: Pls click translate button!
nádherný je tento tvoj článok, bol proste potešenie čítať, keď si predstavím čo ma čaká a na čo sa môžem tešiť:)
OdpovedaťOdstrániťJéj to je pekné. Neviem aký rozdiel je medzi tvojimi chlapcami ale ja mám ich dokonca troch a rozdiel medzi nimi je rok a mesiac a rok a 6 mesiacov. Takže viem o čom hovoríš. Mňa sa tiež ľudia pýtajú kde berieš čas na videa a blog. No proste a skratka dám deťom hračky, najmenšiemu 9 mesačnému piškotky a píšem a natáčam alebo to robím keď spia. A sprcha a wc? No u nás už je to tak že kde ide mamka tak idú aj deti. Už nie som sama ani v sprche ani na wc. Ale čo už to je údel každej matky.
OdpovedaťOdstrániť