Chcem opustiť tento svet s úsmevom na tváry :)

my real face without make-up like I wake up :)
SK: Sedím a premýšľam ako žiť svoj život, aby som na jeho konci mohla odísť s pokojom a spokojnosťou v srdci. Ako naplniť svoj život?
Internet je plný hesiel ako: Ži naplno! A tak sa všetci ženieme a snažíme sa ,,zažiť veci,,. Naháňame sa za zážitkami, lovíme spomienky, ktoré by sme mohli na starobu rozprávať svojim vnúčatám. Ponáhľame sa vyskúšať všetko, aby nám náhodou niečo neutieklo. A zomierať chceme s pocitom, že máme za sebou veľké veci. Ale chceme?
Možno by bolo dobre lepšie sa zamyslieť a naozaj sa vcítiť do chvíle, keď opúšťame tento svet. Pozrieť sa naň očami umierajúceho. Či nám dá pocit zadosťučinenia spomienka na precestovanú Ameriku, milión ,,selfie,, v mobile, či vedenie, že sme nepremeškali jedinú hustú párty. Alebo radšej chceme aby niečo po nás zostalo! Niečo nezmazateľné, niečo čo malo skutočný zmysel a hodnotu.
Kto je večne živý? Ten, čo pretancuje celú noc, ten čo sa stane legendou sobotňajšej noci vďaka počtu vypitých pohárikov, alebo ten čo niekde v tichu tmavej uličky položí kúsok chleba na ruku kladného dieťaťa?
Myslím, že občas je malá vec väčšia. Legenda večierkov možno zostane v pamäti kamarátov, ale časom sa nájdu nové legendy a prchavá sláva zomrie spolu s človekom. Zážitky viac nemajú zmysel. Ale hladné dieťa môže vďaka kúsku chleba od neznámeho človeka prežiť. Môže mať rodinu a ešte deti jej detí a deti ich detí si budú rozprávať príbehy o človeku, ktorý raz pomohol hladnému dieťaťu obyčajným kúskom chleba. A tak sa aj malá vec môže stať najväčšou.
Možno by sme miesto každodenného sa náhlenia a túžby zažiť všetko, mohli skúsiť spraviť jednu malú vec pre niekoho iného. Lebo život sa skladá z malých vecí a nikdy nevieš kedy sa stane veľká vec z malej.
Neviem ako vy, ale ja v deň, keď budem umierať, chcem umierať s pocitom, že tu niečo po mne zostane, že som mohla niekomu pomôcť a že môj život mal skutočný zmysel. Že nebol len spomienkou, hoci plnou, ale že bol užitočný.
A vtedy budem umierať s úsmevom.


EN: I´m thinking how I live my life. Internet is full of slogans like: Live Fullest! And so we all try to ,,living things,,, and we hunt memories. We in a hurry try everything. We want to die with feeling, taht we are behind the big things. But we wnat it?
Maybe we can thinking about and better feel the moment when we die. We will a feelinf of sadisfaction from traveled America, milions selfie in phone or we don´t miss any party. Or better when stay here something from us?
Something indelible, somethig what has actual value.
Who is eternally alive?
Someone who dance all night, who drink so meny dinks, or someone who put peace of bread on childrens hand when he´s starving.
I thing, somethimes is small things biggest. The legend of partys maybe stay in friends memorys, but they comes new legend and experience are no more meaningful.
But good deed stay and story about is live.
Maybe we can instead haste and desire for expreriences, do some little thing for someone else. Becouse live is from small things and you never know when from this thing become bigone.
I want left this world with feeling that something stay here from me, that I can help someone and that my life has sense. I hope that my live can´t be just memorys, but it was helpful.
So I will die with smile :)


5 komentárov:

  1. Moc pěkný text a kéž by se u něj zastavila alespoň polovina lidí a polovina z nich pak něco takového udělala..
    Já se tak snažím žít..a není to jen o tom, že až nadejde ten čas, člověk bude umírat s pokojem v duši..ono se totiž s pokojem v duši i lépe usíná =)

    Michael
    MesHommes.com

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. tak, tak pravdu máš... a keby takých ľudí bolo viac aj by sa nám na tomto svete lepšie žilo :)

      Odstrániť
  2. to je krásne pri čítaní mi behal mráz po chrbte, naozaj si to napísala precítene a s presvedčením, nemáš nič iné ako v tomto pravdu a samozrejme že to tiež tak vnímam:)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Přesně tak, souhlasím s tebou. Zapojit tzv. ego 2.0, být tu pro druhé a ne jen sám pro sebe, je moc důležité a čím dál víc v tom vidím ten smysl. Díky za článek =)

    OdpovedaťOdstrániť